 |
 Vytvoriť svetový charitatívny rekord je ušľachtilý a zodpovedný počin. Verím, že tento rekord zabezpečí realizáciu konkrétnych projektov v jednotlivých častiach Afriky, projektov, ktoré môžu byť povzbudením aj pre iné mimovládne organizácie, ale aj pre regionálne vlády či združenia. Vytvorenie zoznamu mien – darcov na internetovej stránke, umožňuje vzájomnú komunikáciu medzi darcami z celého sveta, ktorí sa už zapojili alebo zapoja do tohto projektu. Z týchto dôvodov odporúčam vám, darcom i potenciálnym darcom, aby ste neváhali pridať sa k tomuto projektu a aby ste oslovili aj svojich priateľov či známych, a tak rozšírili počet darcov. 
Michal Kováč, bývalý prezident Slovenskej republiky (1993 – 1998)
|
 |
Charitatívny počin Jedno Meno Jedno Dieťa pre záchranu detí v Afrike je nesmierne humánny. Mal som možnosť stretnúť sa vo svete s rôznymi charitatívnymi projektami a na niektorých som sa aj podieľal. Dôležité je, s kým sa tieto projekty realizujú. Mal som možnosť pridať sa na stranu charity a urobím to aj teraz, lebo verím ľuďom, ktorí tento počin uskutočňujú. Nás, ktorí žijeme v ľudských a dobrých podmienkach, je na tejto planéte veľa. Preto suma 4 USD nie je pre nás ničím mimoriadne náročným, aby sme nemohli podporiť deti, žijúce a trpiace v Afrike. Preto vyzývam všetkých ľudí, ktorí nepoznajú biedu, aby sa pridali k nám ostatným a presvedčili sa o zmysle tohto projektu. Želám si, aby aj deti v Afrike boli usmiate, vzdelané a šťastné tak, ako sú moje a naše deti.
|
 |
Aj ja som sa zapojila, držím rekordu One Name One Child palce a vyzývam všetkých, aby sa tiež pridali. Verím, že aj môj príspevok pomôže deťom v Afrike, ktoré túto pomoc veľmi potrebujú.
|
 |
Som rád, že môžem podporiť tento projekt, lebo si myslím, že my, ktorým sa darí lepšie, máme morálnu povinnosť pomôcť tým, ktorí nemali také šťastie ako my.
|
 |
Myslím si, že ľudia by si mali pomáhať, a preto som sa aj ja rozhodla pomôcť deťom v Afrike. Keďže nemám možnosť pomôcť im osobne, zvolila som cestu, ktorou to je možné aspoň takto. Verím, že peniaze sa dostanú k tým, ktorí ich potrebujú. Jedno Meno Jedno Dieťa je výborný nápad a dúfam, že na začiatku stanovené číslo sa naplní ľuďmi s dobrým srdcom.
Miriam Kalisová, moderátorka
|
 |
Mali by sme si uvedomiť, že nežijeme na svete len sami pre seba, že musíme vnímať aj tých, ktorí potrebujú pomoc. Ľudia, ktorí sa majú lepšie, by mali byť otvorení pomoci ľuďom, pre ktorých je suma 4 doláre veľkou životnou pomocou. Prostredníctvom tejto sumy, ktorú si môže dovoliť venovať takmer každý, dnes dávame niekomu šancu na lepší život. Čím viac nás bude, tým účinnejšie môžeme pomôcť. Som rád, že môžem byť medzi prajnými ľuďmi, ktorí sa rozhodli podporiť vzácny projekt Jedno Meno Jedno Dieťa.
|
 |
Priznám sa, že vždy som mal nedôveru voči charitatívnym organizáciám. Za mojej mladosti som nepodporil pomoc vietnamským deťom, lebo som vedel, že moje peniaze idú nie tým nešťastným stvoreniam, ale na vojnové ciele komunistického Vietnamu. No neskôr som podporoval amerických vietnamských veteránov, lebo oni utrpeli v nešťastnej vojne rovnako veľkú traumu. Tých, ktorí prežili, americká spoločnosť odmietala prijať medzi seba. Dnes podporujem program One Name One Child. Verím mu, lebo africké deti si ho vykúpili azda ešte oveľa väčším utrpením.
Ernest Stredňanský, režisér, novinár, držiteľ EMMY Award
|
 |
Je potrebné a správne pomôcť tým, ktorí sú na našu pomoc odkázaní, a preto som sa aj ja zapojila do rekordu One Name One Child. Len tak málo stačí, a tak veľa dokážeme spoločne pomôcť. Je to úžasné a držím palce, aby sa rekord dosiahol. Pridajte sa aj vy.
|
 |
Charita je zväzkom žiariacich Božích lúčov, bez ktorého život nemôže plnohodnotne pokračovať. Prvá etapa charity spočíva v pomoci tomu, kto trpí. V dnešnom svete ide menovite o pomoc tomu, kto trpí biedou. Druhá etapa charity spočíva v pozvaní toho, kto trpí biedou, aby z nej vyšiel, aby sa z nej zdvihol, aby tak mohol sám získať život, stal sa užitočným a bol spokojný sám so sebou. Nie je múdre sústrediť sa iba na prvú fázu charity, pretože milosrdenstvo musí byť v súlade so spravodlivosťou. Vyváženosť úsilia medzi tým, kto dáva, a tým, kto očakáva, je nevyhnutná. Druhú etapu charity vystihuje staré príslovie: „Ak ťa niekto požiada o rybu, poskytni mu udicu.“ Týmito slovami a myšlienkami vrúcne podporujem charitatívny projekt One Name One Child, ktorý je určený na pomoc chudobným a trpiacim v Afrike.
Ladislav Schovanec, francúzsky maliar moravského pôvodu
|
 |
Prečo podporiť ľudí na vzdialenom kontinente, keď trpiacich máme aj doma? Tak som sa opýtala seba samej po zapojení sa do projektu. Zvykla som sa pristaviť pri ľuďoch žijúcich na uliciach Bratislavy, viacerí sa do neľahkej situácie dostali nie vlastnou vinou... Ale ako sa postaviť k bezbrannosti detí, ktoré umierajú od podvýživy tisíce kilometrov odtiaľto? Smiem byť ľahostajná len preto, že ich asi nikdy nestretnem? Alebo sa uspokojím s vysvetlením, že za ich utrpenie nesie zodpovednosť aj politický systém u nich doma či vo svete a moja malá kvapka nenakŕmi a nevzdelá ani len jedno dieťa do začiatku jeho dospelosti? Nie. A prajem si, aby tých kvapiek bolo veľa – nielen na pomoc deťom. Myslím, že pre ľudí z tej časti sveta, ktorá má väčšie materiálne bohatstvo, je to aj šanca... objaviť iné bohatstvo v sebe. Ozajstnú ľudskú spolupatričnosť.
Marta Jančkárová, moderátorka
|
 |
Pravá, skutočná a nezištná láska nečaká opätovanie ani nijakú odmenu. Chce iba milovať a robiť druhých šťastnými. Toto je podľa mňa hlavná myšlienka tohto projektu. Pomocou modernej techniky zachrániť odveké... obyčajný ľudský život a nečakať pritom na poďakovanie. K tejto myšlienke som sa pripojila preto, lebo chcem aspoň malou čiastkou splatiť dlh, ktorý mám voči Bohu a jeho prikázaniu ‚milovať svojho blížneho ako seba samého‘. Chcem pomôcť tým, ktorí si sami pomôcť nevedia. Verím, že vďaka tomuto projektu veľa ľudí pozrie až na dno svojho srdca a rozhodne sa podať pomocnú ruku deťom bez mena...deťom bez vody...deťom bez rodičov. Tak si držme palce navzájom, aby bol tento zámer splnený do bodky a aby skutočne a nezištne pomáhal.
Natália Žembová, moderátorka
|
 |
Patrím k ľuďom, ktorí na vlastnej koži zažili africkú biedu. Zažil som oba svety a verte mi, ťažko sa zaspáva, ak máte prázdny žalúdok, a ešte ťažšie, keď máte sucho v hrdle. Nechce sa mi veriť, že ešte aj v 21. storočí máme na svete viac ako 2/3 ľudí, ktorí nemajú zabezpečený riadny prístup k jedlu a vode. Hovoriť a ospravedlňovať sa, že neveríme ľuďom, ktorí chcú pomôcť deťom v Afrike, je len zbytočná výhovorka. Myslím, že to málo – 2, 3 alebo 4 USD, čím môžeme pomôcť, nám určite neublíži. Práve naopak, tento príspevok nám pomôže zaspávať s dobrým pocitom. A verte mi, ľudia v Afrike sa nachádzajú vo svojej realite aj vďaka nám... Je naozaj najvyšší čas urobiť pre nich aspoň to málo. Na záver azda iba jedno – to, čo sa týka ich, dotýka sa aj nás. Nečakajme, kým bude neskoro. Žijeme na jednej planéte a tu nás sprevádzajú iba naše činy. Preto pomáhajme!
|
 |
Precestoval som kus sveta a videl som ako skromne žijú ľudia vo väčšine krajín. My "rozvinutí", myslím tým obyvateľov krajín OECD, máme často dojem, že naša životná úroveň je to “normálne“. Pritom tvoríme asi len 17-18 perc. svetovej populácie. Myslím si, že v budúcnosti budeme musieť ubrať zo svojich nárokov na komfort, lebo náš konzumný spôsob života určite nie je udržateľný. Či sa nám to páči, alebo nie, tak žijeme na úkor ostatných obyvateľov našej planéty. Preto si myslím, že pomôcť pre nás symbolickou sumou 4 USD je príležitosť ako začať. A keď pomoc ide do najchudobnejšieho kontinentu, do Afriky, tak o to viac.
Zoltán Demján, vodca, konzultant a horolezec
|
|
